Prečo biomasa? Lebo medveď! II. časť

Autor: Ján Golian | 21.2.2012 o 8:30 | Karma článku: 9,75 | Prečítané:  1623x

Týmto článkom nadväzujem na príspevok z 13. februára, v ktorom som sa zaoberal všeobecnými súvislosťami produkcie energií z obnoviteľných zdrojov (OZE) so zameraním na biometán, ako aj možnými multiplikačnými efektmi, najmä na oblasť vytvárania trvalo udržateľných pracovných miest na vidieku. Problematika využívania OZE si vyžaduje nielen ďalšiu odbornú diskusia na rôznych úrovniach, ale najmä prijímanie záväzných krokov na vládnej úrovni a nielen prijatie dokumentov, ktoré ministri napriek ich platnosti následne v práci rezortov nedodržiavajú. Mám na mysli najmä „Stratégiu energetickej bezpečnosti" a „Akčný plán pre biomasu".

Biomasa - chiméra alebo významný, trvalo udržateľný zdroj energie

Fotosyntézou konzervovaná primárna slnečná energia v biomase má pre rozvoj vidieka kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu. Prístup k biomase má interdisciplinárny charakter a aj preto je jej ekonomický prínos závislý na súčinnosti mnohých faktorov. Šírkou tejto problematiky, ktorá vstupuje do viacerých odvetví ako sú najmä poľnohospodárstvo, lesníctvo, plynárenstvo a energetika, sú určované jej multiplikačné efekty pre život ľudí na vidieku. Veľký význam majú samozrejme sociálne aspekty nadväzujúce na využívanie biomasy. Osobne som presvedčený, že význam biomasy bude narastať v súvislosti s globálnym dianím vo svete nielen v ekonomike, ale najmä v súvislosti s udržaním určitej kvality života na Zemi. Globálne efekty sa však dostavia len pri široko uplatňovanom lokálnom konaní, čo výrazne bude zvyšovať význam vidieckeho prostredia. Renesancia vidieka s využitím najnovších vedeckých poznatkov a pri zachovávaní tradičných hodnôt je jednou z hlavných tém programu SDKÚ-DS vo voľbách 2012.

Aký je a môže byť využiteľný potenciál biomasy na Slovensku

V strategických dokumentoch Vlády SR sú uvádzané dve rozdielne hodnoty energetického potenciálu disponibilnej biomasy, a to cca 120 PJ a cca 164 PJ energie. Vo vyššej hodnote, o ktorú sa budeme v tomto príspevku opierať a ktorá je uvádzaná v „Akčnom pláne pre biomasu" sa počíta aj s využitím tzv. bielych plôch pre cielené pestovanie najmä dendromasy. Uvádzaná hodnota cca 164 PJ je energetickým ekvivalentom viac ako 3,9 mil. ton ropy, resp. viac ako 4,8 mld. m3 zemného plynu, pričom celková spotreba „ruského" zemného plynu v SR je cca 5 mld. m3. Tento obrovský potenciál využívame v súčasnosti cca na 5 %, čo nie je prejavom zodpovedného prístupu k hospodáreniu štátu a najmä k životnému prostrediu. Verejnosť je dlhodobo systematicky zavádzaná mýtom, že obnoviteľné energie sú drahé. Je to však naozaj tak? Zamyslite sa nad porovnaním biomasy a fosílneho zemného plynu v súčasných cenách tak, ako ich uvádzam v nasledujúcej tabuľke:

biomasa

zemný plyn

PJ

tis. m3

potenciál biomasy prepočítaný na ekvivalent zemného plynu

164,2

738 900 000

4 801 170

1 584 385 965

spotreba CO2

0

0

9 129 520

146 072 320

Zdroj: Jankovský, 2011.

Uvedená tabuľka samozrejme nezohľadňuje investičné náklady na vybudovanie technologických zariadení na spracovávanie a spaľovanie biomasy. Rozdiel takmer 1 mld. EUR, ktorý dnes ročne odchádza z ekonomiky krajiny do Ruska a nemusel by v prípade využitia nášho obnoviteľného potenciálu predstavuje investičný náklad na vybudovanie cca 125 biometánových zariadení s výkonom 775 mil. m3 zemného plynu ročne. To znamená, že za 7 rokov by sme teoreticky dokázali nahradiť úplne spotrebu zemného plynu z vlastných obnoviteľných zdrojov. Zdá sa Vám to byť ilúzia? Nie je. To hovoria fakty z vládnych dokumentov SR.

Trend znižovania investičných nákladov na budovanie takýchto zariadení, a tým aj vyššiu konkurencieschopnosť OZE najlepšie ilustruje znižovanie nákladov na fotovoltické panely. Vyššie uvedená tabuľka porovnáva ekonomické parametre a parametre znečisťovania životného prostredia biomasou a zemným plynom. Nehovorí nič o vzniku desiatok tisíc trvalo udržateľných pracovných miest pri spracovaní biomasy, nehovorí nič o stovkách miliónov eur na daniach a odvodoch pre štát, nehovorí nič o neustále sa zvyšujúcich cenách fosílnych energií. Dlhodobo udržateľne zamestnaný človek rád zaplatí o pár centov viac za 1 kWh drahšej obnoviteľnej elektrickej energie, pretože nezamestnaný si nebude môcť dovoliť zaplatiť vôbec za „tzv. lacnejšiu atómovú energiu".

Odhad energetického potenciálu biomasy tak, ako to vyplýva zo spomínaných vládnych dokumentov považujem za konzervatívny. V nadväzujúcom príspevku v priebehu niekoľkých dní sa budem zaoberať súvislosťami a ekonomickým potenciálom tzv. energetického poľnohospodárstva a jeho vzťahu k potravinovej bezpečnosti Slovenska.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?